Žije šťastne s kohútom,
dobre sa im vodí dvom.
Svojho muža vždy si váži
a kuriatka vzorne stráži.

Pri potoku šťastne kačká,
poteší ju každá mláčka.
Mladý káčer ju má rád,
kačiatka dá večer spať.

Jej muž moriak, ten je múdry,
stále vraví hudri, hudri.
Šutorí si perie rada,
na dvorčeku, keď ho zbadá.

Vlasy nemá, hrebeň nosí,
ostrôžky má, chodí bosý.

Keď ju pustia na lúku,
prechádza sa v kožuchu.
A zvonček jej na krku,
vycengáva do kroku.

Vpredu rohy, vzadu metla,
čo ovady z chrbta zmetá.
Živý mlynček melie trávu,
vytláča z nej bielu šťavu.

Nie je starec a má bradu,
nie je býk a má rohy,
nie je krava a má mlieko.

Kým je živé,
ani vidieť ho nechceme,
keď je mŕtve,
aj prsty si od neho lížeme.

Na pretekoch rytmus známy,
vyklopkáva kopýtkami.
Zváža drevo, ťahá voz,
požičiava k husliam chvost

Pobehuje vôkol búdy,
šteká, až ma v noci budí.
Cez deň sa s ním budem hrať,
kosť mu hodím veľmi rád.

Ticho sedí, pradie nite,
ktoré nikdy nevidíte.

Kto pradie bez vretena,
bez praslice,
bez kolovrátka?

Chodí nad nami
hore nohami.